Prázdniny u starkých som ako malá milovala. S rodičmi sme bývali vo veľkom meste a moji milí starí rodičia bývali v malebnej dedinke obkolesenej horami. Môj najväčší sen bol ísť k nim na celé prázdniny. A keď som mala 8, starkí súhlasili a rodičia mi to dovolili. Bol to môj splnený sen. Úplne najradšej som na živote na dedine mala to, že všetko bolo akési viac skutočné, taký ozajstný život. Myslím to tak, že si jedol to, čo si vypestoval a veľa vecí si vyrábal sám. V meste je život väčšinou taký, že chodíš do práce a jedlo a obživu si kupuješ a to je oproti tomu ozajstnému životu, poviem vám dosť nuda… Hlavne pre deti, ktoré radi skúmajú, sú neskutočne zvedavé a chcú vedieť, ako všetky tie veci vznikajú. Milovala som to!
Okrem toho, že som to tam teda neskutočne milovala a celé prázdniny som prežila v jednej veľkej radosti, naučila som sa kopec vecí. Praktických, ale aj zábavných. Výber z mojich autentických zápiskov, keď som mala tých 8 rokov.
- Prasiatka zožerú skutočne všetko. Ich jedlo sa nazýva pomyje. Keď vám, ale starký povie, že zožerú naozaj všetko a vy to ako správny vedec chcete overiť a dáte im starkého žuvací tabak, zistíte, že nemal tak úplne pravdu 😉
- Niektoré rastlinky sa sadia ako semiačka, iné ako malé plody a iné zas ako sadenice. Pôda sa musí kypriť a inak vyživovať. Ak ste zvedaví ako chutia zelené paradajky, budete kyslo prekvapení.
- Starký dnes vyrábal konferenčný stolík. Pomáhala som mu. Brúsila som drevo a lakovala. Inak som, že vraj len zavadzala a veľa sa pýtala. Neviem, čo tým starký myslel…
- Teším sa na rámovanie obrazov. Starká je vášnivá maliarka a starkému ostali kusy driev z výroby konferenčného stolíka, tak že zvyškov urobí rámy. Neviem sa už dočkať.
Prázdniny na dedine sú proste pecka!