Jana spoznala Martina keď mali 10 rokov. Boli najlepší kamaráti a keď mali 15 začali spolu chodiť. Klasická story, kedy kamarátstvo prerastie do partnerského vzťahu. V 27 rokoch sa dohodli, že by sa mohli vziať (skutočne dohodli – žiadne žiadanie o ruku sa nekonalo…). O rok sa vzali. Miestom ich svadby bola rekreačná chata v Nízkych Tatrách. Nádherné miesto, super akcia. Do teraz však mám pochybnosti o tom, či to bola skutočne dobrá voľba alebo mali radšej ostať len kamarátmi.
Pýtate sa prečo? Rada vám to prezradím. Som ich dobrá kamarátka už od detstva a veľmi dobre ich oboch poznám. Nemusíte však s nimi mať až tak blízky vzťah, aby vám v podstate hneď bolo jasné, že im tam niečo nefunguje. Martin s Janou sú totiž proste dobrí kamaráti, ktorý sú zároveň aj výbornými kolegami v ich spoločnej firme na realizácie interiérov. Rozumejú si po všetkých stránkach, teda okrem tej jednej. Z ich vzťahu nemôže vyplynúť dieťa, po čom tak túžobne prahnú obe potencionálne babičky a už vyhľadávajú v katalógoch, aký športový kočík by im asi kúpili. Nielenže sa rozhodli, že deti mať nechcú, ale ono nemohlo vzniknúť, ani ako sa hovorí náhodou. Jana s Martinou spolu totiž už 6 rokov nespali a predtým to tiež bolo len sporadické. Každopádne, takto im to obidvom vyhovuje a vždy vyhovovalo a boli rozhodnutí stráviť spolu život, pretože sa nadovšetko ľúbia, záleží im jeden na druhom a nevedia si predstaviť, že by už spolu nežili. To, že si nerozumejú po sexuálnej stránke im vôbec neprišlo natoľko dôležité, aby kvôli tomu rozmýšľali nad rozvodom.
Obaja však boli sexuálne aktívni. Každý však s niekým iným. Problém nastal keď Jana ostala s jedným so svojich milencov tehotná. Martin sa s tým nezmieril a nakoniec sa rozviedli, čím stratili jeden druhého navždy. Niekedy je lepšie ostať kamarátmi…